Pracovnych podmienok v pousku

Porucha èloveka je druh psychologickej degenerácie, ktorej prvé strany sú hlboko zakorenené a nádherné vzory vz»ahu s centrom, èo znemo¾òuje prácu v spoloènosti v rámci v¹eobecne uznávaných noriem. Zdrojom v¹etkých druhov porúch mô¾u by» zá¾itky, ktoré sa nauèili nielen v detstve, ale aj v neskor¹ích obdobiach ¾ivota, strach alebo dokonca nedostatok základných ¾ivotných potrieb. & Nbsp; Vlastnosti µudí, ktorí majú viac èi menej nebezpeèné poruchy osobnosti, budú preto:

hlboko zakorenené niektoré osobné èasti, ktoré sú navy¹e výrazne prekreslené v súvislosti s podobnými èrtami mladého mu¾a,nedostatok schopnosti adaptova» sa na veci - nazýva, ¾e známa úloha v niekoµkých nových postáv bude prirodzene chránená rovnakým spôsobom,v¹etky vlo¾ené prvky sa nezdajú by» v ¹týle akcie reality, ale aj v úspechu výskumu a emócií vo vz»ahu k sebe a ostatným µuïom. Domnieva sa preto, ¾e význam plusu je silný najmä v súvislosti s druhými typmi, ktoré sú v úspechu ¾ien s poruchami osobnosti niekedy veµmi chybné,rysy osoby s poruchami tvoria v¹eobecný vzor inej, odli¹nej osobnosti a nie sú individuálnym správaním vychádzajúcim z toho, ¾e sa chytia v podivnej situácii.

Mô¾ete rozli¹ova» mnoho typov porúch osobnosti, od tých, ktoré zobrazujú utrpenie pre seba, cez úplne ne¹kodné, a¾ po vyslanie pokusov o spôsobenie zranení na nových µuïoch. Ni¾¹ie sú uvedené niektoré z najatraktívnej¹ích typov du¹evných porúch:

schizoidná osobnos» - osoba, ktorá je schopná poruchy osobnosti, má èasto dojem výnimoène studenej a nezamestnanej osoby prijímajúcej vo svojom svete. Pri prvom stretnutí tohto druhu sa èlovek zjavuje, ¾e je veµmi vzdialený a známy, ani empatický. Jeho my¹lienky sú na druhej strane veµmi originálne a / alebo veµmi originálne. Du¹evný stav schizoidnej osoby bude tie¾ viditeµný v outfite; súèasný zamestnanec bude skladova» vhodný a vhodný ¹týl obleèenia, niekedy excentrický, nikdy, ale nenechá za sebou módu alebo v¹eobecne akceptované právo na to, èo vypadne. Príèiny vzniku poslednej poruchy nie sú známe alebo identifikovateµné. Niektorí vedci trvajú na tom, ¾e sú spôsobené nadmernou starostlivos»ou o rodièov v mladom veku, zatiaµ èo iní sú práve naopak. Psychiatri budujú svoju diagnózu na výkone takých stránok, ako je nedostatok alebo zanedbateµná práca na uspokojení vlastného pote¹enia, emocionálneho chladu, nezáujmu o chválu, kedy a názor, o slobodu a nedostatok ochoty zmeni» obdobie.emocionálne utrpenie - odporúèajú sa dva typy ¾ien s emocionálnym stresom: impulzívny typ a hranièný tvar. U µudí s oboma typmi dysfunkcie, mô¾ete poèu» veµa impulzívnosti bez toho, aby to znamenalo následky, rýchle prasknutie s neobmedzeným hnevom, hyperaktivita alebo podrá¾denos». Obidva typy emocionálnych otrasov sú v¹ak dos» významným rozdielom. Impulzívna osoba, preto¾e sa nestará o emócie a správanie, ktoré sú zvyèajne v extrémnych prípadoch, navy¹e sa s»a¾uje na nejaké psychické napätie. Hranica je koniec koncov nebezpeèná vetva emocionálneho chvenia, preto¾e nálady ¾eny trpiacej touto du¹evnou poruchou sú také intenzívne a rýchle, ¾e v skupine prípadov idú na samovra¾du.Obavy - tento typ poruchy je pre èitateµov pomerne jednoduchý a jasný. To znamená, ¾e sa èlovek bojí. A jej strach mô¾e poèíta» doslova v¹etky sféry rastu a obsahujúce predmety. Dôsledkom je vyhnutie sa problémom a fenoménom, ktoré spôsobujú úzkos» u pacientov, èo v najzaujímavej¹om prípade vedie len k problémom v sociálnom správaní, v najhor¹om a dokonca k samovra¾de alebo agresii zameranej na iné ¾eny. Existujú typy fóbií, ako napríklad arachnofóbia, homofóbia, klaustrofóbia alebo dokonca pediofóbia (strach z bábik, trishideaphobia (strach z 13 a pedofóbia (strach z detí alebo dokonca aerofóbia (strach zo vzduchu.závislos» - nehovoríme o rôznych typoch závislostí. Charakter s poruchou osôb v prostredí závislosti je jednoducho závislý na inom type. Nemô¾e si poradi» bez pomoci µudí, ktorí ju obývajú, umo¾òuje cudzincom kona» podµa rozhodnutí, ktoré sú relevantné pre zmeny pacienta v bytí, nemá schopnos» samostatne rozhodova», je pasívna a submisívna.

Zákon existuje, ¾e v skutoènosti neexistuje ¾iadna µudská bytos», ktorá by mohla by» opísaná s dobrým srdcom v ka¾dom, kto je zdravý. Ak na druhej strane dobrý znak prestane by» znepokojivo nadhodnotený, je ïaleko od názoru psychiatra, ¾e poµská bezpeènos» je »ahaná.